reklama

Byť, či nebyť???...

Keď máme chvíle, že nemáme chuť žiť a želáme si nikoho nepoznať. Uzavrieme sa do seba a nepotrebujeme absolútne nikoho len sem tam nejakú peknú hudbičku na vyplakanie. Vtedy sa ozve najviac ľudí. Ale keď človek potrebuje kamaráta sa mu obráti chrbtom. Bolestivé, ale bohužial reálne a každý človek má skúsenosť, keď sa poháda s kamarátom. A o trošku podobnom je táto pesnička so slovami, ktoré sú pravdivé...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

A takže byť a či nebyť? No povedz a ešte predtým než odpovieš sám seba sa spýtaj: Ktorá je biela a ktorá čierna, kedy je deň a kedy noc, kde je raj a kde je peklo, ako je dobre a ako zle, prečo áno a prečo nie, čo je začiatok čo koniec, kto som ja kto si ty? Ja teraz pýtam sa byť či nebyť, byť či nebyť nekonečná dilema, presne tá, ktorá je tu odjakživa a prežíva aj naďalej v nás na jej dokaz sa raz za čas objaví hlas ktorý zahalí ťa otázkou a to je sieť z ktorej cesty späť niet. Ty preto odpovedáš a podľa odpovede dostávaš karty a hráš, smer si vyberáš, pričom priama a široká je cesta končiaca peklom a úzka a kľukatá je tá ktorá smeruje za svetlom. No a keďže ani minca nepadá na hranu preto aj ty musíš zvoliť svoju stranu len tebou vytvorenú a tiež tebou zastavanú pretože každý z nás sám si je tu osudu strojcom života tvorcom a myšlienok vládcom. Druhý môže ti byť radcom alebo zradcom pretože tu každý ma to svoje no a väčšinou absolútne nezaujíma tvoje to sú presne tie zdroje kvôli ktorým život predstavuje neustále boje a to niesu iba moje paranoje ale obrovské bludisko východisko blízko ja neopustím bojisko, pokým ty sám pravdu nespoznáš, neuznáš, že to čo rozdáš daruješ patrí ti viac ako všetko čo zoberieš ale aj tak vždy len podľa seba vyberieš, sám dilema odpovieš, no a preto, je svet presne taký aký si ho vytvoríš, no a tak mal by si to už konečne začať chápať, oči si otvárať a od záporu kvart rozoznávať a ľudí od ľudí rozpoznávať, keď tak učiníš, zistíš, že klopeš na dvere a pritom len ty sám máš kľúč, no tak sa vo viere, daj po smere bližšie k sfére z odvahu s ktorou svetelný lúč, vyberie sa hrdo krutou temnotou v každej jednej diere(v každej jednej diere, v každej jednej diere).

Refrén:
Ľudská myseľ ako, to miesto nekonečných súbojov, opačných pólov, protikladov, niekedy pod nadvládou kladou ale pravdou je častá a nadradenosť záporu, človek ale dostal ten dar a ty si dostal ten dar a rozhoduješ na základe vlastného výberu(svojho vlastného(vlastného) výberu).

Všetky myšlienky vytvárajú slova no a slova, podnecujú činy, nič na svete nedeje sa len tak bez príčiny, všetky akcie dočkajú sa reakcie no a všetci ľudia čo súdia sa raz prebudia a zistia, že bez cieľne blúdia, nekonečnou tmou a že život už prestal byť hrou, ríšou snov a stal sa ostrou odvetou ich činov a poslednou métou ich životov, samy sebe stali sa Achillovou pätou, zasiahnuté práve touto vetou, že každý raz dočká sa plodov a následky bude musieť znášať, a preto, snaž sa farbu vnášať. Do životov iných si v ich tých druhých ktorých myšlienka z uctila si moc a majetok, oni dokážu bez výčitok do huby ti srať a na druhý deň brata bude hrať ale keď potrebuješ niekoho po boku mať, za chrbtom stáť, vtedy kamoš sa ti otočí, obtočí, odbočí a zaútočí na lepšie postavenú osobu, pre vlastnú potrebu a spotrebu, dokáže divy, vtedy vie byť milý, plný sily a v každej chvíli ochotný na pomoc prísť, stále v ústrety výsť, ty stal si sa bohom a on je tvojim oddaným sluhom, ktorý si ťa váži a stráži ale to len pokým s teba ťaží a všetko čo máš a čo dáš, nevyťaží(čo máš a čo dáš,
nevyťaží).

Refrén:
Ľudská myseľ ako, to miesto nekonečných súbojov, opačných pólov, protikladov, niekedy pod nadvládou kladou ale pravdou je častá a nadradenosť záporu, človek ale dostal ten dar a ty si dostal ten dar a rozhoduješ na základe vlastného výberu(svojho vlastného(vlastného) výberu).

Takže tu a teraz, vítam ťa do vyššej ríše, ďaleko za hranicami skutočnosti, svet bez rozdielností, ktorý bol vytvorený za účasti predstavivosti, dvoch bytostí. Ktorým ale vypomohla fantázia, vrcholná dimenzia človeka a vďaka nej preniká tu, teraz do vašich uší a duší, invázia pravdy, explózia slov, ktoré prekonali hradby, vystavané mysľou a stali sa zmyslom, podstatou vašich životov a tiež aj príčinou činov, ktoré, postupne vykryštalizovali do spolupráce kedy spojili sa časti cez ulice do ucelenej dvojice diel(je ten diel), ten cieľ, to preskočiť do stereotypov, vytvorené hranice a nájsť tamto miesto kde myšlienka je stavebný kameň, nekonečný prameň a plameň, ktorý dokáže ničiť alebo tvoriť, musíš zvoliť, čo robiť hovoriť, ako žiť a vôbec prežiť. Byť či nebyť(byť či nebyť). No tak čo, našiel si odpoveď, ak áno, no tak povedz, kde je vlastne rozdiel, medzi tebou a mnou, medzi svetlom a tmou, no a to je presne mojou, nekonečnou dilemou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo dodať.....Text piesní známej H16 presnejšie Dylema....Tí chlapci vedia o čom dávajú. Kamarátov najprv musíme spiznať, aby sme vedeli, čo ďalej s nimi spraviť. Zato ale nie hociakých kamarátov. Ja som tú pravú kamarátku hľadala dlho. Keď som si myslela, že som ju už našla som sa sklamala. Vtedy, keď som sa s ňou nie´že pohádala, to nebola hádka to bolo niečo ako rana pod pás, ktorú by som od nej nikdy nečakala. V ten deň som prišla domov s veľkým plačom a keď ma v takom stave videla mama sa ma spýtala čo sa stalo. Povedala som jej všetko, čo bolo vo veci. Plakala so mnou a držala ma v náručí. Povedala mi ty moja malá zaslúžiš si lepšiu kamarátku a tá príde. Táto čo ti ublížila si to uvedomí a veľmi to bude ľutovať. Bola som vtedy ešte hlúpučká ( no viac ako som teraz, už chápem viac vecí:D).Tá kamarátka bola pre mňa všetkým. Vzor, najlepšia kamarátka, niečo ako sestra a zároveň moje druhé ja. Nikdy som si nemyslela, že to tak mohlo dopadnúť. Ale bohužial stalo sa. Dlho som sa na ňu nevedela pozrieť, pretože vždy, keď som ju zbadala sa do mojích očí navalili slzy a nevedela som to nijak ovplyvniť aj keď som po tom túžila. Teraz sa s ňou už kamarátim, ale nikdy to nemôže byť s mojej strany také ako bolo aj keď chcem. Bojím sa, že keď ju znova začnem mať tak rada, alebo jej to dám najavo sa stane to čo sa stalo a už sa viac tak nechcem sklamať. V ten deň, keď sme sa pohádali bol pre mňa ďalší deň v živote, ktorý preklínam. Ako vtedy s otcom-ako keby vo mne niečo zomrelo. Pozbierala som sa z toho, že ma otec opustil, aj keď mi to trvalo dlho, ale zvládla som to. Keď som prišla ešte aj o Aďu zomrela vo mne ďalšia časť. Akoby som prišla o dušu. Chodila som bez nálady s napuchnutými očami, na ktorých bolo vidieť, že sa snažili neplakať, ale nedarilo sa im. Najhoršie bolo, že som ju stretávala. Tvárila sa akoby ju to neštvalo. Usmievala sa a užívala si život. Nevyčítam jej to...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nemám čo. Ani ju za to nesúdim. Nemám na to právo. Iba BOH ho má. Mám ju rada a chcela by som vrátiť čas a zmeniť tú situáciu, ktorá sa stala. Ale nedá sa to. Mrzí ma čo sa vtedy stalo ale všetko má svoj zmysel. Na niečo to dobré určite bolo. I keď doteraz neviem prečo. Možno to raz zistím. MOŽNO....Neznášam to slovo.... :'(

Nikola Hudecová

Nikola Hudecová

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

:-) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu